Príbeh Daniela Wretströma – pozvánka na pietnu spomienku

Salem, predmestie Štokholmu, 9. decembra 2000. Je práve po polnoci, keď sa multikultúrny gang o počte približne 15 ľudí približuje k švédskemu chlapcovi stojacemu na autobusovej zastávke. Ten práve odchádza z jednej oslavy a čaká na autobus domov.

„Skurvený rasista!“ kričí gang, keď sa k nemu približuje. Švédska dievčina s dlhými blond vlasmi naňho kričí s cudzineckým prízvukom: „Skurvený rasista! Trúfaš si ostať? Si vystrašený?“

Týždne pred touto udalosťou rozpútali médiá nenávistnú kampaň proti švédskym nacionalistom. Mimo iného tvrdili, že „pravicoví extrémisti“ v Nemecku zabili 6-ročného chlapca-cudzinca. Toto tvrdenie nebolo ničím podložené a neskôr sa ukázalo, že všetko boli lži.

„Dobite ho na smrť!“ žiada dievča od agresívneho davu. Gang pritom vie, že je viac než dovolené útočiť na ľudí, ktorí sú podozriví z rasizmu. Niekoľko dní predtým totiž dostali zelenú z najvyšších miest. Švédsky premiér Göran Persson sa vyjadril v jedných z najväčších švédskych novín, týkajúc sa nacionalistov, že: „My ich zničíme.“ Túto noc je multikultúrny gang rozhodnutý naplniť jeho slová.

Keď začali útočiť, chlapec si okamžite uvedomuje svoju zraniteľnú pozíciu – sám proti krvilačnému gangu, ktorý je ozbrojený drevenými doskami a inými predmetmi použiteľnými ako zbrane. Snaží sa nájsť bezpečie hodením sa na kapotu prechádzajúceho auta. Prosí šoféra o pomoc dúfajúc, že ho ten odvezie do bezpečia. Jeden z členov gangu kričí niečo na šoféra a ten sa následne pokúša zhodiť chlapca z kapoty tak, že sa posúva stále dopredu a dozadu. Chlapec sa drží, ale v tom ho gang sťahuje na zem. Auto odchádza a bitka pokračuje.

Gang neustále kope a opakovane mláti doskami hlavu obete. Po chvíli leží chlapec takmer bez života v priekope. V tom jeden z útočníkov berie do rúk 1,5 metra dlhú dosku a udiera do hlavy chlapca až kým neprechádza okolo dievčina, ktorá hystericky kričí a snaží sa útočníka zastaviť. Jedno z útočiacich dievčat na ňu kričí, že „si to zaslúžil“ a člen gangu držiaci dosku ju dvíha v hroziacom geste oproti svedkyni.

V tom sa vracia jeden z členov gangu, ktorý predtým išiel po svojho staršieho brata. Skáče chlapcovi na hlavu a krk. Starší brat sa prichádza postarať o tých hnusných rasistov, ktorí „vraždia malé deti“ a sú „hrozbou demokracie“. Pociťuje, že jeho vriaci hnev sa prelieva. „Uhnite mi z cesty, mám nôž,“ kričí nadšene, keď sa prediera k bezvládnemu telu chlapca.

Ostatní členovia gangu robia miesto pre Khaleda Odeha, ktorý sedí na chlapcovom chrbte. Zdvíha nôž a opakovane ho vráža chlapcovi do chrbta. Nôž sa láme na polovicu. V tom dvíha ľavou rukou chlapcovu hlavu. Cíti nenávisť voči zmrzačenému chlapcovi, voči chlapcovi, o ktorom vie, že ohrozuje demokraciu, voči chlapcovi, ktorý vraždí malé deti. Vie, že chlapec musí byť zničený. Rozhodol sa, čo urobí: „Zabijem ho!“ Tieto slová prechádzajú jeho mysľou, keď zarýva nôž, teda to, čo z neho ostalo, do chlapcovho krku.

Uspokojený z toho, že oslobodil spoločnosť od jedného rasistu vstáva. Krv, ktorá pokrýva jeho ruky, je ešte teplá. Pozerá sa dookola a kričí na okolostojacich, že ho nikto nevidel. Potom uteká preč, jeho brat za ním. Zvyšok gangu sa rozdeľuje a mizne. „Zničiť rasizmus!“ ozval sa hlas z tmy.

Avšak Khaled Odeh bol videný. Švédska dievčina, ktorá bola svedkyňou brutálneho útoku, sa približuje ku chlapcovi so slzami v očiach. Chlapec sa snaží dvihnúť hlavu, ale nedarí sa mu to. Jeho oblečenie je presiaknuté krvou, ktoré strieka z jeho roztrhanej krčnej tepny. Snaží sa chytiť dych, z jeho úst však zaznieva chrapľavý zvuk a jeho hlava znovu padá na chladnú zem priekopy. Život uniká z tela Daniela Wretströma, keď sa ho dievčina zúfalo snaží zachrániť .

Keď Daniel ešte žil, rozdával svojmu okoliu smiech a radosť. Jeho rodina a kamaráti ho opísali ako ohľaduplného a veľmi obľúbeného človeka. Oheň z jeho očí bol uhasený, keď mal iba 17 rokov a celý život ešte iba pred sebou.

Vrah Khaled Odeh bol odsúdený za vraždu do psychiatrickej opatery, keďže súd dospel k záveru, že trpel dočasnou šialenosťou, keď uskutočnil tento skutok. Keď je rozsudok formulovaný takýmto spôsobom, nie je nezvyčajné, že sa odsúdenec dostane už po roku na slobodu. Iba šiesti z jeho spolupáchateľov boli obžalovaní. Traja z nich boli odsúdení na 40 hodín verejnoprospešných prác a kontakt so sociálnymi službami. Zo zvyšných boli dvaja odsúdení na zaplatenie 1800 švédskych korún (okolo 200 €) a posledný bol podmienečne prepustený za 1800 švédskych korún. Je život švédskeho chlapca tak málo cenený? Menej ako pokuta za prekročenie rýchlosti?

Na pamiatku jedného zo švédskych chlapcov, ktorých krv bola preliata na oltár „demokratického zriadenia“, sa každoročne uskutočňuje pietny pochod okolo výročia jeho zavraždenia.

» Pietny pochod „Salem 2009“ sa uskutoční v sobotu 12. decembera o 16:00 na Rönnige station v Štokholme

» Pozvánky | AN | 07.11.2009 | Zobrazené: 701-krát