Casa Pound Italia je stále u nás pre mnohých neznámy pojem. Je to kultúrno-sociálna a politická asociácia, zaoberajúca sa predovšetkým problémami dnešného Talianska. Ich činnosť spočíva v obsadzovanie starých budov, organizovaní prednášok, hudobno-politických aktivít, pomáhaní v častiach krajiny postihnutých prírodnými katastrofami (napr. po ničivom zemetrasení v oblasti Abruzzo), boji za väčšie práva študentov na univerzitách, ale aj stredných školách, atď.
Prví Casa Pound sa začína rodiť v projektoch a z vôle skupiny mladých ľudí z najrôznejších sociálnych vrstiev a politického presvedčenia v druhej polovici 90. rokoch. V roku 1997 vzniká vtedy ešte málo známa hudobná skupina Zetazeroalfa, okolo ktorej sa podstatná časť celého talianskeho „non conforme“ nacionalizmu točí.
12. júna 1997 je v ulici Via Tiberina 801 obsadená stará opustená budova, ktorá sa stáva v poradí prvou z mnohých nespočetných Casa Pound po celej krajine. Skutočnosťou sa stáva aj Casa Montag, ktorá je však zanedlho vyprázdnená a prevzatá inými pronárodnými politickými zoskupeniami – stáva sa strediskom kultúry.
Skutočný politický skok však prichádza 26. decembra 2003, keď je obsadená stará opustená budova na ulici Via Napoleone III. číslo 8, ktorá je v okamžiku premenená na útočisko mnohých mladých rodín bez domova. Budova nepodliehala politickému a sociálnemu konformizmu, stelesneného predovšetkým vládou vtedajšieho rímskeho starostu Veltorniho. Srdce Ríma začína ožívať.
Začínajú sa rodiť ďalšie a ďalšie „occupazione“ po celom hlavnom meste Talianska. Casa d'Italia Parioli, Casa d'Italia Boccea a Casa d'Italia Torrino. Od aktivistov začínajú byť prezentované návrhy na zlepšenie sociálneho postavenia mnohých ľudí – „Mutuo sociale“ (vo voľnom preklade hypotéka, sociálna pôžička, ktorá by umožňovala kúpu vlastného domu od štátu, bez zneužívania bánk a developerstva). Prezentácia týchto ušľachtilých myšlienok začína prebiehať formou organizovania prednášok, diskusií a rôznymi protestami.
Avšak aj v Taliansku sa postupne časom na politickú objednávku vysídľujú tri squaty. Vysídľujú práve tí, ktorí sa snažia „riešiť sociálnu politiku mesta“. Ani táto udalosť však nezastavila myšlienku nacionalistov a následne vzniká Area 19 (v súčasnosti najznámejší taliansky squat – bývala stanica metra blízko olympijského štadiónu, organizujú sa tam koncerty, prednášky atď.) a Circolo futurista di Casal Bertone (futuristické múzeum a centrum umenia).
Tak ako to väčšinou býva, všade tam, kde prerážajú nacionalisti, červení sa snažia útokmi zastaviť a pošpiniť všetko s nimi späté. Iné to nie je a ani nebolo pri Casa Pound. Úplne prvé rímske sociálne centrum Cutty Sark bolo takmer z polovice zničené zápalnou bombou. Odpoveď nenechala na seba dlho čakať – viac aktivity, politiky, kultúry a solidarity! Tu prišiel prvý impulz na vstup do politiky, ktorý prebieha vstupom Casa Pound do znovuobnovenej Fiamma Tricolore (fašistická politická strana vznikajúca ihneď po skončení druhej svetovej vojny). Prichádzajú prvé voľby a neúspech v nich (aj vďaka tomu, že Fiamma Tricolore sa stáva čoraz viac prosystémová) – to nemôže znamenať nič iné ako rozchod medzi CP a FT.
Rok 2008 sa stal rozhodujúcim. Vznika Casa Pound Italia. Viac ako dve tisícky odhodlaných aktivistov, desiatky tisícov sympatizantov, sídla a squaty po celej krajine, 20 reštauračných zariadení, 8 športových asociácií, internetové rádio (RBN – Radio Bandiera Nera) s viac ako 25 redakciami po celom Taliansku a desiatimi v zahraničí, internetová televízia, mesačník a štvrťročník, viac ako 150 zorganizovaných konferencií po celej krajine s najväčšími menami národnej kultúry – a to je len začiatok...
» Články | Oskar Nedbalý | 02.02.2010 | Zobrazené: 693-krát